Zrakové pocity

                Analyzátorom, ktorý má pri orientácii človeka v jeho okolí azda najširšiu úlohu, je zrakový analyzátor.

                Hlavné časti oka:

                - rohovka  - prepúšťa svetelné lúče

- šošovka - má schopnosť rozširovať sa, komodovať

                - sietnica - plocha, ktorá vyplňuje zadnú časť očnej gule

                Na sietnici sa nachádzajú zakončenia zrakového nervstva. Tieto zakončenia sú svojského druhu: tyčinky, ktoré sa nachádzajú po stranách sietnice a čapíky, ktoré sa nachádzajú uprostred sietnice (v tzv. žltej škvrne).

                Čapíkový aparát je pre denné a farebné videnie a tyčinky umožňujú videnie za šera a videnie od bielej farby cez všetky odtiene sivej až po čiernu.

                Podnetom pre zrakový orgán je svetlo, t.j. elektromagnetické vlnenie s dĺžkou od 380 do 750 milimikrónov (milióntin milimetra - nanometrov), ktoré pociťujeme ako denné svetlo. Pri spektrálnom rozložení svetla vlny istej dĺžky vyvolávajú pocit istej formy. Tak napr. červené svetlo pociťujeme, ak sú svetelné vlny dlhé 630-720 nanometrov, žltá farba - 570-720 nanometrov atď.

                Vlny väčšej dĺžky ako 760 nanometrov už nevyvolávajú nijaké zrakové pocity a kratšia ako 380 nanometrov ešte nevyvolávajú nijaký zrakový pocit.

                Všetko čo vidíme, má nejakú farbu. Bezfarebný predmet môže byť iba úplne priezračný, a teda neviditeľný predmet. Preto možno povedať, že zrakové pocity sú pocitmi farby.              

                Všetky farby možno rozdeliť na dve skupiny:

                1. Farby achromatické (čierna, všetky sivé až po bielu)

                2. Farby chromatické - všetky ostatné, t.j. červená, žltá, zelená a modrá so všetkými odtieňmi.

                Videnie farieb sa fyzikálne zakladá na pohlcovaní a odrážaní rozličných vlnových dĺžok. Niektoré predmety odrážajú skoro celý svetelný lúč, a preto sa nám javia ako biele. Iné predmety odrážajú z neho veľmi málo, avšak veľa pohlcujú a javia sa nám ako čierne. Iné predmety zasa pohlcujú iba niektoré vlnové dĺžky a niektoré odrážajú.

                Na každej farbe možno rozlíšiť tri kvality:

                a) kolor alebo farebný tón, ktorý je závislý na vlnovej dĺžke

                b) svetlosť (alebo jasnosť) farby, ktorá je závislá od intenzity osvetlenia. Čím viac svetla odráža povrch predmetu, tým je svetlejší. Napr. biely papier má koeficient odrazu 85%, kým čierny zamat iba 0,03%.

                c) sýtosť, ktorá závisí od čistoty vlny (teda od toho, či nie je alebo nakoľko je zmiešaná s inými vlnovými dĺžkami. S čistými farbami sa stretávame iba u chromatických farieb. Achromatické farby sú vždy zmiešané. Chromatické alebo pestré farby sú tie, ktoré sa nachádzajú v spektre alebo v dúhe (červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá, fialová).

Farbosleposť a teórie videnia.

Vyskytuje sa časť ľudí (asi 4%), ktorí nevidia všetky farby. Táto ich chyba sa volá farbosleposť alebo daltonizmus (podľa bádateľa Daltona, ktorý túto chybu objavil už v r. 1794). Existuje totálna a čiastočná farbosleposť. Je to vrodená chyba, ktorou trpia zvyčajne muži, pričom dedične ju prenášajú ženy. Pre niektoré zamestnania je dôležité zistiť túto chybu (rušňovodič).

                Na vysvetlenie videnia bolo zostavených niekoľko teórií. Najznámejšou z nich je teória duplicity, ktorú rozpracoval v dnešnej podobe Kries. Podľa tejto teórie sa na videní priamo zúčastňujú zakončenia zrakového nervu, ktoré sú, ako sme už spomínali, dvojaké druhu: tyčinky, ktorých je v ľudskom oku okolo 130 miliónov a čapíky, ktorých je okolo 7 miliónov. Čapíky sú aparátom denného, farebného videnia a tyčinky súmračného, nočného videnia, videnia za šera. Ak sú porušené čapíky, vzniká farbosleposť, ak sú porušené tyčinky, vznikne hemeralopia - vlčia tma alebo šerosleposť.

                Uvedieme si ešte jednu teóriu farebného videnia, ktorej autorom je Helmholtz. Je to tzv. trojkomponentová teória farebného videnia, ktorá vychádza zo zákonov miešania farieb. Stačí, ak máme tri vhodne zvolené farby a ich miešaním je možné získať všetky ostatné farebné odtiene.Sú to tieto tri farby: červená, zelená a modrofialová. Podľa tejto teórie, ktorá sa uplatnila aj pri konštrukcii farebného televízora, existujú na sietnici tri druhy čapíkov na odrážanie uvedených troch farieb. Zatiaľ sa tieto tri druhy čapíkov nepodarilo zistiť (všetky čapíky sa nám zatiaľ javia ako rovnaké), takže ide len o teóriu, ktorá však našla, ako sme spomínali, praktické uplatnenie.Aj na obrazovke farebného televízora nájdete iba uvedené tri druhy farby pri zväčšení zväčšovacím sklom, o čom sa možno ľahko presvedčiť.